Ako som sa dostala k prechodovému rituálu uzatvárania kostí

Pôvodne to mal byť článok o výročiach našich nenarodených detí, ale ako to už býva, keď niečo „postojí“ a dosadne, zmení to svoju formu. Síce som ho začala písať na 3. výročie smrti svojho prvého dieťatka, ale dokončujem ho v čase novu 26.12.2019, keď sa opäť striedajú energie a po temnote prichádza svetlo. Nie naraz, ale postupne. Tak ako to bude aj v nasledujúcich dňoch s pribúdajúcim mesiacom, energiami nového roka a od zimného slnovratu k tomu jarnému.

 

22.11.2016

Som v šiestom týždni a radujem sa, že sa nám tak skoro zadarilo. Neodolám a kupujem hneď prvé (vianočné) body, lebo sa chcem radovať od prvého dňa, nie až potom, že vo mne rastie nový život …

Večer však zisťujem, že krvácam. Mám obrovské kŕče, zvíjam sa na podlahe a plačem od bolesti. Nič také silné som doteraz nezažila. Na ďalší deň idem k svojej lekárke, ktorá ma nevyšetrí, pretože nie som objednaná. Šepkám medzi dverami v čakárni sestričke, že som tehotná a krvácam. Súcitne sa na mňa pozrie, ale nevpustí ma ďalej. Majú plno a žiaden voľný termín.

Odporúča mi pohotovosť, ak krvácanie neprestane. Bezmocná odchádzam z čakárne. Keď odbije piata hodina idem na najbližšiu prvú pohotovosť, no tam nemajú gynekologické vybavenie. Idem na ďalšiu a konečne som na rade. Viem, že to už asi nezvrátim, ale aj tak potrebujem vedieť, čo sa so mnou deje.

Idem na ultrazvuk, no „nič“ tam nie je vidieť. Jemne ma vysmejú, či som naozaj bola tehotná, lebo na ultrazvuku už nie sú známky tehotenstva. Vezmú mi HCG, ktoré (im) potvrdí, že som predsa len bola tehotná. Je však veľmi nízke. Diagnóza: Samovoľný potrat.

Pýtajú sa ma, či som videla plodové vajce. „Plodové vajce?“, pozerám na nich. Vtedy som netušila o čom hovoria, ale dnes už viem, ako neporušené plodové vajce vyzerá.

O potratoch som si nič neplánovala študovať a nenapadlo ma pozerať sa zakaždým do toalety. Možno som ho ani nechcela vidieť. Spláchla som ho?

Keď mi povedali, že mám ísť na kontrolu, aby sa vylúčilo mimomaternicové tehotenstvo, tiež som netušila, čo to presne znamená. No aj to som zistila v praxi za pár mesiacov …

Štastie v nešťastí

Moje telo (naše telá) sú tak dokonalé, že si vedia so samovoľným potratom poradiť. Moje si s tým poradilo dokonale. Za pár dní kŕče aj krvácanie prestali a na kontrole som dostala zelenú, že je všetko vporiadku. Tým, že ma pôvodná lekárka odmietla mi dala vlastne šancu potratiť doma a sama, aj keď to bolo sprevádzané obrovským strachom, čo sa so mnou deje a či budem vporiadku aj bez čistenia (kyretáže).

 

22.11.2019

Moja viera v božské načasovanie môjho materstva je silnejšia ako kedykoľvek predtým. Nie je nepriestrelná, ale silnejšia. Tak ako Ja. Ctím si tú nádhernú cestu plnú vrcholov a pádov, ktorá ma „zadarmo“ transformovala tak, ako žiaden platený kurz osobného rozvoja. Na samú dreň svojej duše.

Bola som dvakrát pobozkaná smrťou a neľutujem. „Prečo Ja?“ sa postupne zmenilo na „A prečo nie Ja?“.

Ďakujem mojim dvom anjelským huncútom, že sme sa tak kedysi dávno dohodli a oni svoju časť naplnili. Pripomenuli mi, aby som začala žiť (nielen prežívať) aj bez nich a prestala očakávať, že materstvo ma spraví štastnejšou a naplnenejšou. Aj keď cítim, že sa znova ku mne chystajú ďalšie dušičky, viem, že som spravila všetko najlepšie ako som vedela a nepotrebujem si už deti zaslúžiť.

Pustila som to. A to nie je to isté ako vzdala som to. Len som prestala vesmíru prekážať v plnení mojich želaní.

Mám totiž ďalší sen, či väčší alebo menší, neviem. A bolo by aj tak zbytočné ich akokoľvek porovnávať, pretože oba sú jedinečné a rovnako silné. Už len myšlienka na neho mi spôsobuje motýle v bruchu a zároveň mám pred ním obrovský rešpekt. Tak ako to bolo so snom o materstve.

Cítim, že vstupujem do ďalšieho obdobia, že jedna transformácia vystrieda druhú a to si právom žiada oslavu a prechodový rituál.

Dlho som nevedela, čo to bude. No sám si ma intuitívne pritiahol. Prvýkrát som o ňom počula, keď som robila s úžasnou dulou rozhovor o šestonedelí po potratoch. Aj keď som vedela, že sa robí najmä po ukončení šestonedelia, tušila som, že v sebe ukrýva niečo viac

https://www.mamagotes.com/l/la-cerrada-un-ritual-mexicano/

Zdroj: www.mamagotes.com

Cerrada / Rituál zavinovania / Rituál uzatvárania kostí

Termín „cerrada“ v španielčine znamená rituál uzatvárania (Cerrada Postparto). V angličtine zasa rituál uzatvárania kostí (Closing the Bones).

Svoj pôvod má v Latinskej Amerike, kde sa matke po pôrode dopraje tento liečivý čas pre seba, aby sa uzavrel dôležitý cyklus v jej živote. V Európe sa začal tento rituál „prebúdzať“ v Rusku a na Ukrajine a odtiaľ vraj pricestoval do Čiech a na Slovensko.

Kým u nás sa navraciame k tejto ceremónii ošetrenia matky po pôrode, v Latinskej Amerike a Ázii je to „normálna“ prax. Ženám sa poskytne masáž v priebehu niekoľkých hodín po pôrode a opakuje sa znova 4-5 krát počas prvých 40 dní šestonedelia (cuarentena).

Samotnému zavinovaniu do tkaných pevných látok (šatiek) zvaných REBOZO, ktoré majú širokospektrálne využitie (od zavinovania bruška po nosenie detí), predchádza viacero „ošetrení“, ktoré sa líšia nielen zvyklosťami danej krajiny alebo kultúry, ale aj skúsenosťami pôrodnej asistenkty, či duly:

  • Stanovenie si zámeru
  • Varenie kakaa (nápoj, ktorý otvára srdce aj dušu a vyživuje telo po pôrode) a popíja sa počas toho ako žena zdieľa, čo je potrebné vypovedať.
  • Jemná masáž bruška
  • Bylinkový kúpeľ alebo vaginálna náparka (termoterapia)
  • Aromaterapia
  • Soundhealing (terapia zvukom)

A nakoniec zavinovanie.

Účinky zavinovania rebozom

Fyzicky sprevádza kosti naspäť na svoje miesto, pomáha maternici sa zavinúť a stimuluje prekrvenie.

Emocionálne dodáva pocit pokoja a uzemnenia. Obnovuje pocit vnímania SEBA.

Energeticky sa uzatvára 7 energetických centier ženinho tela, ktoré sa otvorili na mnohých úrovniach od počatia dieťatka, cez tehotenstvo až po pôrod.

Žena si pritom zvedomuje, čo všetko uzatvára vo svojom živote. A takto zavinutá je akoby v „období ničoho“, keď čaká na impulz, aby sa znova otvorila. Tak dlho ako to potrebuje. A potom sa symbolicky aj zaviazané šatky znova rozviažu.

Význam zavinovania ako prechodového rituálu sa však neobmedzuje len na obdobie šestonedelia po pôrode, či potrate, ale môžeme si ho dopriať kedykoľvek, keď chceme niečo uzavrieť a vedome vstúpiť do ďalšej významnej fázy v našom živote, ako napr.:

  • menarche (prvá menštruácia)
  • menopauza
  • nová práca
  • rozchod
  • nový vzťah
  • po ťažkej chorobe alebo traume
  • po strate (potraty, smrť blízkych)

Takže zavinúť sa dá skoro čokoľvek 🙂 .

Moja skúsenosť a pocity

Na dohodnuté stretnutie (22.11.2019) som meškala skoro dve hodiny. Počas toho sa mi vynorilo mnoho kritických myšlienok, prečo sa ženiem za ďalším rituálom a či mi ho vôbec treba. Zaplavili ma pochybnosti, či to nie je znamenie, aby som tam jednoducho nešla a celé to zrušila. Na podvedomej úrovni sa u mňa už rituál prechodu začal, ale vtedy som to ešte nevedela.

Bojovala som s ráciom aj keď mi intuícia hovorila, aby som dôverovala procesu a dovolila si zažiť niečo nové, aj bez „garancie“ ako to dopadne. 🙂

Keď som došla, skľudnila som sa a zvedomila svoj zámer. Pozdieľala svoje prečo.

Samotnému zavinovaniu predchádzala masáž rebozo šatkami v rôznych častiach tela. Tu nastal prvý zaujímavý impulz. Pustenie kontroly. Musela som povoliť celé telo a nechať sa akoby nimi hojdať. Mozog sa úplne vypol.

Šatky boli veľmi pevné. Myslela som si, že keď budem v nich pevne zavinutá, že sa budem cítiť nepríjemne, stiahnuto a bezbranne. No opak bol pravdou. Ten pocit bezpečia, ktorý som precítila bol neopísateľný. Tak láskavý a vyživujúci, že sa mi z neho nechcelo ani vychádzať.

Pri každom zo siedmych zavinutí som poďakovala za svoju cestu a vzdávala jej úctu. Opäť som si spomenula na svoj zámer vstúpiť do novej etapy svojho života a keď som sa cítila pripravená, začalo odvinovanie.

A s ním aj púšťanie strachov, ktoré mi v tom bránili. Voľba medzi mojimi dvoma najväčšími snami sa mi transformovala do podoby dvoch jazier, ktoré boli dlho oddelené. V celom tomto magickom procese, keď som si dovolila sa aj napriek strachu z neistoty posunúť ďalej a neprešľapovať už na mieste, sa mi tieto dve oddelené jazerá spojili do jedného a dilema zrazu stratila svoj význam.

Možno práve pre tento pocit jednoty som si prišla na rituál zavinovania. Kto vie. Je to proces, ktorý prebieha na toľkých úrovniach, že to rozum nedokáže uchopiť. Ale telo vie a bude si tento zážitok pamätať až na bunkovej úrovni.

A tu končí moja skúsenosť so zavinovaním a ja verím, že si ju ešte zopakujem. Opäť pri nejakom ďalšom dôležitom míľniku v živote. Pretože v rituáloch je nádherná sila a jedinečný čas na sprítomnenie a stíšenie sa v dnešnej uponáhľanej dobe.

https://unsplash.com/photos/-d6kTMGXV6E

V tento vianočný a skoro novoročný čas nám prajem, aby sa uzavrelo všetko, čo je potrebné uzavrieť a mohli sme posilnené vykročiť do ďalšieho roka, do ďalšej magickej fázy nášho života.

Či už to bude materstvo, nová práca, nový partner, nové priateľstvá či spolupráce. Ale hlavne nech sa tak deje s otvoreným srdcom v ústrety novému a magickému roku v našom živote.

 

 

S úctou k jedinečnej ceste každej z nás,

Mirka

Miroslava Seňková
Autorka projektu Dúhova Mama, ktorý búra tabu o potratoch a vytvára platformu pre liečivé ženské zdieľanie.
Komentáre
  • Objavte ako si cestu za dieťatkom užiť
  • A získajte 9 hravých tipov ako zostať v naladení na svoje budúce dieťatko, ešte pred jeho počatím.

  • Čo si môžete ešte prečítať:
  • ❤️ Instagram
  • Facebook