Hlavne na to nemysli …

Najčastejšia rada, ktorú dostávame po strate dieťaťa, najmä v prvom trimestri tehotenstva je:

Hlavne na to nemysli …

Akoby nám povedali, nemyslite na zeleného slona a my čo podvedome spravíme? Predsa predstavíme si zeleného slona. Najmä, ak začnú detailne opisovať jeho zelenkavú farbu a on ešte viac ozelenie 🙂

Čím viac snažíme presvedčiť samých seba, že je v poriadku NA „TO“ NEMYSLIEŤ, 

  • na spontánne potraty,
  • na všetky emócie, cez smútok, hnev, vinu, hanbu, zradu, samotu, bolesť či beznádej,
  • na kŕčovitú snahu otehotnieť znova,
  • na ďalšiu menštruáciu, ktorá zaklopala na dvere,
  • na počítanie plodných dní,
  • na to nekonečné čakanie, či sa „podarilo“,

tým viac klameme samých seba. Čomu odporujeme, to pretrváva. A preto myslíme na to stále dookola. Nebolo by lepšie vyprdnúť sa na rady typu nemysli na to a spraviť presný opak???

Ak si dovolíme na to všetko, čo chceme potlačiť (lebo to bolí, lebo je to možno nepríjemné, lebo máme strach, lebo si nechceme projektovať do života negatívne veci …) naozaj MYSLIEŤ a s pokorou to prijať ako našu súčasť, možno to bude oveľa jednoduchšia cesta v porovnaní s bojom. „Iba“ cez PRIJATIE toho, ako to teraz máme MY. A že je to takto v poriadku.

Ak na to nebudeme myslieť, čo sa zmení? NIČ. Nič z toho sa nezmení, bolesť sa nevyparí, beznádej nevybledne, menštruáciu nezastavíme, stratené dieťa nám pripomenie okoloidúci kočiar alebo ďalšia tehotná známa …

Nebudem sa tváriť, že nemyslím na potraty, keď tá možnosť, že sa to môže zopakovať, tu stále je. Jej potlačením v mojom podvedomí nevymažem jej existenciu. Ak sa budem krvopotne snažiť zahnať každú negatívnu myšlienku, dám tomu len viac energie.

Čomu odporujem, to pretrváva.

Strašiaky z ďalších potratov alebo nerozhodnosti, či chcem mať vôbec deti, oslabím jedine tak, že ich prijmem ako fakt.

Nič sa nám nedeje, aby nám to nejakým spôsobom neslúžilo. Ak sa to stane znova, opäť nájdem cestu von. Nielen preto, že som to už v minulosti zvládla, ale preto, že sa mi to deje práve kvôli tomu, že to zvládnem.

Ak tie strachy neprijmem, neposuniem sa ďalej. Ak neprijmem tú beznádej z čakania, neposuniem sa ďalej. Ak neprijmem to, kde som teraz (a k tomu mi nepomôže na to „nemyslieť“), nepohnem sa ďalej.

Trávila som veľa času premýšľaním nad tým, prečo byť matkou a odpoveď som nenašla. Teda aspoň nie takú, ktorá by ma presvedčila. Hľadala som niečo ako záruku, že sa v materstve nájdem a tá neexistuje.

Analyzovala som, čo o mne moja nerozhodnosť hovorí. Nevedela som sa prikloniť ani na jednu stranu. A strašne ma to s**lo. Vzdala som to. Prijala som fakt, že proste neviem, či chcem byť matkou a uľavilo sa mi. A ako!

Lebo aj nevedieť je rovnako dôležité ako vedieť.

Cítim sa neisto a zároveň fascinovane.

Zvláštny stav, ale prijímam ho. Chcela som mať konečne jasno a ponárala som sa len do temnoty. Až keď som prestala na seba tlačiť, hmla sa začala pomalinky rozplývať. Ešte stále tam je, ale slabne. A to je dobré znamenie …

S úctou k jedinečnej ceste každej z nás ♥

Mirka

Miroslava Seňková
Inšpirujem ženy ako žiť plodne aj neplodnosť a kráčať v ústrety dieťatku napriek rôznym výzvam. Som autorkou jedinečnej Klubovne Alchýmia počatia, kde už teraz nájdeš pre seba viac ako 18 hodín plodnej inšpirácie na tému vedomého počatia a práce s fertility mindsetom. Môžeme sa stretnúť pár krát do roka naživo (v Bratislave) na fertility kruhoch, ale aj pravidelne v rôznych online fertility programoch. Viac o spolupráci so mnou . A prečo Dúhová Mama? To rýchlo zistíš tu.

V Klubovni nájdeš rôzne rozhovory, webináre, workshopy, vizualizácie, tréningy ... jednoducho kopec plodnej inšpirácie ako pracovať so svojím fertility mindsetom a cestu k materstvu si tak užívať vo väčšom napojení na seba, ale aj svoje dieťatko ....