Milujem svoje telo aj po potrate (2.časť)

Ruka v ruke s fyzickou očistou išla aj emocionálna očista.

Mohla som donekonečna čítať more kníh s príbehmi o strate bábätka, ktoré mi pomáhali necítiť sa opustene v chaose po potratoch. Viesť denník a mať zadarmo terapiu v pohodlí domova. Meditovať a žiť v bubline smútku.

Ale …

V skutočnosti to bola niekoľkomesačná príprava, aby som ustála ďalší level liečenia. Načerpala silu a odvahu ponoriť sa do seba ešte hlbšie. Po pár mesiacoch života v dobrovoľnej izolácii som potrebovala so svojimi pocitmi výjsť von.

Síce som chodila do práce, ale moje zdieľanie straty bolo pre ľudí nepríjemné.

Úplne im však rozumiem. Ani ja som bez predchádzajúcej skúsenosti na vlastnej koži nevedela ako reagovať.

Zrkadlo

Hľadala som teda niekoho, kto by mi zrkadlil moje emócie. Kto by ma vykopával z bezpečnej zóny komfortu a ukázal mi ako to naozaj mám. Kto by ma sťahoval naspäť do prítomnosti.

Hľadala som pomoc vonku, aby som čistila cestu (aj) pre ďalšie bábätko. Skladala som svoje puzzle bez predlohy. Písala som vlastný manuál na integrovanie smútku do každodenného života.

Rozhodla som sa, že sa do tej rieky žiaľu a neistoty z výsledku ponorím celá a prežijem si smútok do tej najväčšej hĺbky, akej som bola schopná.

Neodmietala som svoju bolesť. Verila som, že keď ju prijmem ako svoju súčasť, ukáže mi ďalšiu cestu. Dovolila som si, aby ma strata mojich dvoch anjelov zmenila.

Nenechala som sa okolím odradiť, že je načase „to“ uzavrieť a posunúť sa vpred. Zabudnúť a neriešiť.

(Ne)zmysel zisťovať „PREČO“ práve Ja?

Hľadala som ďalej svoje prečo. Pre mňa to nebola strata času, ale súčasť môjho liečenia. Pochopila som, že je to moja cesta a nepotrebujem nikoho súhlas. Potrebovala som pre seba zistiť, čo môžem spraviť nabudúce ináč.

A toto rozhodnutie bolo pre mňa oslobodzujúce. Keďže po zdravotnej stránke som bola v poriadku, u lekárov som nehľadala.

Na necelé dva roky som sa oddala mojej misii „Prečo“ a stretla mnoho zaujímavých ľudí, ktorí každý svojím kúskom prispeli k dotváraniu skladačky mojej osobnosti po potratoch.

Araretama (Esencie pralesa)

Autorkou tohto systému je Sandra Epstein (Brazília). Ide o terapeuticko-výukový program tvorený jedinečnými esenciami, ktoré v sebe nesú inteligenciu pralesných rastlín a uvoľňujú bloky v našom emočnom poli.

Tieto bloky sú zatuhnuté emočné vzorce správania, uviaznuté emócie, presvedčenia, či sľuby, ktoré nám už neslúžia. Esencia ako veľmi jemná energia otvára cestu k tomu, aby sme sa na tej najhlbšej úrovni začali otvárať a odkrýva to, čo sme pripravení vidieť a zmeniť.

Na nekonečných deväť mesiacov som sa ponorila do práce s esenciami  a vydala sa na dobrodružnú cestu s vnímavou sprievodkyňou Lenkou Siwkovou, ktorá doniesla Araretamu do Čiech. Bola to cesta jemná, ale zároveň hlboko očistná.

Transformoval sa nielen môj pohľad na motiváciu do materstva a prečo (či) mať deti, ale zároveň sa liečil aj môj vzťah s mamou. Moje samotné počatie odkrývalo zabudnuté a bolestivé emócie, ktoré čakali viac ako 30 rokov na uzdravenie.

Sandra bude tento rok opäť v Bratislave organizovať dvojdňový transformačný seminár, tentokrát s názvom Zdroj.

Matrix Energie (Kvantovanie)

Na seminári s Kristiánom Beňom som sa vymáchala vo vodách vedomej tvorby reality (kvantovania) a zistila ako to vlastne mám so svojími zámermi.

Odniesla som si aj ponaučenie, že sa mi nemôže splniť plán A (napr. dieťa), keď už mám v zálohe plán B, C, D (napr. že budem môcť robiť xyz vecí, o ktoré by som sa materstvom ukrátila).

Zistila som, že (v tom čase) som ani nemohla priviesť na svet dieťatko, pretože som ho nechcela celým svojím srdcom. Chcela som ho zo zištných dôvodov. Moju nepripravenosť na materstvo popisujem v tomto článku.

Koučingový výcvik

Začala sa vo mne rodiť myšlienka, že by som chcela pomáhať ženám necítiť sa opustene, osamelo a beznádejne po strate bábätka. Aby som však porozumela druhým, musela som začať od seba. A na to bol výcvik koučovacích zručností ako stvorený.

Milenka (Archetypy ženy)

Milenka, ako jedna časť z cyklu Cesta ženy od Kataríny Runa zameranej na ženské archetypy, ma oslovila svojou ženskou energiou, ktorá bola po potratoch veľmi zranená. Potrebovala som sa vrátiť k telu. K tomu, čo ma vyživuje. Pozrieť sa na zablokovanú a zranenú sexualitu.

4 dňový seminár na samote v lese bol nabitý situáciami, ktoré boli ďaleko za mojou zónou komfortu, ale odniesla som si oveľa viac ako som čakala. Okrem vymodelovaného penisu z hliny ☺️, aj inšpiratívne rozhovory a liečivé zdieľania v bezpečnom ženskom kruhu.

Autor fotografie: Klara Vohrnova

Takisto som mala možnosť zažiť dynamické Oshove meditácie a bola to teda riadna pecka. Silné napojenie na seba a nelichotivé odpovede, prečo sa bránim otehotneniu.

Dokončené puzzle?

Každou novou myšlienkou a novým uhlom pohľadu som preskladávala svoje puzzle. Keď už som si bola istá, že som v cieľovej rovinke a nič už so mnou neotrasie, zistila som opak.

Z jednej dilemy Prečo som musela prísť 2x o bábätko sa rozvetvili ďalšie:

• Prečo chcem vlastne dieťa?
• Viem byť šťastná aj bez neho?
• Akú mám hodnotu, keď nebudem nikdy mama?
• Chcem naozaj dieťa za každú cenu?
• Chcem ho mať vôbec s týmto mužom?
• Chcem svoju slobodu obetovať materstvu?
• Budem schopná bezpodmienečnej lásky, ak už vopred chcem niečo za niečo?

Stále sa tie otázky točili len okolo mňa a môjho kontrolovania celého procesu hlavou.

Keď som začala prerámcovávať vnímanie materstva z ⏩ chcem MAŤ dieťa na ⏩ chcem DAROVAŤ život, rodila sa vo mne zmena.

Viac pokory. Viac vďačnosti. Pomalééééééé púšťanie kontroly. A postupné prijímanie toho, čo nemôžem urýchliť.

Nakoniec možno ani nedostanem logickú odpoveď 🙃 na svoje Prečo.

Bude to len forma pocitu, intuície, či tušenia. Niečo medzi nebom a zemou, čo neviem „zdokladovať“ ☺️.

Každopádne objavujem na tejto ceste lepšiu verziu samej seba a to už hmatateľné je. A práve kvôli tomu sa mi investícia do sebapoznávania vždy vyplatí, pretože z nej budeme profitovať minimálne traja.

♥♥♥

S úctou k jedinečnej ceste každej z nás,

Mirka

Marec/2019