Netradičné výročie
Dnes sú to presne tri roky od skončenia môjho mimomaternicového tehotenstva.
5.4. 2017 som druhýkrát v sebe nosila život a s plačom na nemocničnej posteli prijímala sms-ky k blahoželaniu k meninám…
5.4. 2020
Dnes mi každá správa s blahoželaním pripomína ako som sa za ten čas posunula. Keď príde žena o dieťatko často používame klišé, že “časom sa všetko vylieči”.
Hmmm, lenže časom sa samo o sebe nič nevylieči.
Je to naša práca na sebe a vytrvalosť ísť za svojimi snami, transformovať ich podľa našich aktuálnych hodnôt, opustiť ich na chvíľu (dať si napríklad baby detox – odporúčam) a opäť sa k svojim snom vracať obohatené novou energiou ako aj novými nápadmi ako naše sny uchopiť tak, aby nás vyživovali a užívali sme si už aj samotnú cestu. Teraz, nie až potom.
Nikdy by som nepovedala, že cesta za dieťatkom môže byť taký kolotoč. Niekedy sa nám darí byť v pohode a vymýšľame si rôzne výzvy, inokedy na nás doľahne smútok z netrpezlivosti “kedy už konečne” a nádej sa strieda s pochybnosťami, či je materstvo naozaj tá správna cesta pre nás.
A je to úplne normálne.
Ak by sme si nekládli otázky:
Ako sa teraz cítim? Čo teraz pre seba potrebujem? a nešli do akcie (namiesto prešľapovania na mieste) asi by sme len ťažko zistili ako to v skutočnosti máme.Emócie sú našim kompasom, nie našim nepriateľom. Nech cítime akúkoľvek nepríjemnú emóciu, je v nej obrovský poklad.
Keď som si pred viac ako rokom zvedomila, čo vo mne spôsobovalo závisť a sebaľútosť z ostatných tehotenstiev, môj pohľad na niekoľkoročné čakanie na dieťatko mi zrazu začal dávať zmysel.
Každému prichádzajú cenné lekcie cez rôzne životné skúšky. Bez transformácie nie je rast a práve na takých položkách v našej domácnosti ako sú KNIHY, si vieme prehrať našu minulosť a uvidieť ten posun, ktorým sme prešli.
Ako som dotriedila svoje knihy počas jarnej detox výzvy na Instagrame Alchýmia počatia a prechádzala cez tie, ktoré mi pomohli v chaose emócií po potratoch, som si uvedomila, že mi prinášajú radosť, pokoj, nádej, či dokonca mier. A nechcem (nepotrebujem) sa ich zbaviť.
Aj keď podľa niektorých „odporúčaní“ knihy, ktoré sme dlho nečítali by sme mali pustiť a posunúť ďalej. Sú určite výnimky😃. Existujú totiž knihy, ktoré sú súčasťou našej minulosti no zároveň tvoria našu budúcnosť a pracujeme s nimi opakovane.
A pre mňa sú to práve knihy o potratoch, o smútku, o živote po strate, o tieňoch, ktoré sprevádzajú cestu k dieťatku, o rituáloch, ženských archetypoch, mužsko-ženskej energii a tej neskutočnej tvorivej sile v nás.
Prirodzene s naším rastom sa mení to, čo čítame ako aj miera potešenia z kníh, ktoré vlastníme.
Keď som začala vyraďovať knihy, ktoré už doslúžili (knihy zo školských čias, príručky a slovníky španielčiny, taliančiny, či angličtiny) prišli na rad knihy, ktoré splnili svoj účel. Buď mi poskytli potešenie z nákupu (a nikdy som ich neprečítala) alebo som ich prečítala (čiastočne či úplne). Každopádne s vďačnosťou som ich mohla vyradiť.
Dokopy to vytvorilo skoro 100 kníh.
Každú zo zvyšných kníh, ktoré som si nechala prešli testom, či chcem, aby boli súčasťou mojej budúcnosti.
A aj keď väčšina z nich nie je úplne dočítaná, čo je vraj podľa niektorých autorov šťastím, pretože nás stále môžu naučiť veci, ktoré ešte nevieme😍.
A zo svojich skúseností viem, že na niektoré knihy, ktoré si nás v minulosti zavolali, jednoducho musíme dozrieť.
Keď som si pred pár rokmi kúpila knihy od Davida Deidu čítali sa mi ťažko a hlava mi išla prasknúť. Nedávno som znova listovala v knihe Cesta nespoutané ženy a išlo to s oveľa väčšou ľahkosťou a pritom som znova objavila úplne nové pohľady na tie isté situácie.
Poznáte to aj vy?
A keď už som si prešla procesom dialógu s každou knihou v mojej knižnici, rada by som sa podelila o tie, ktoré mi po potratoch dodali pocit, že som “normálna”.
Tu je ich top výber:
S úctou k jedinečnej ceste každej z nás,
Mirka
Apríl/2020