Slovné spojenie, ktoré mi dodávalo nádej (z angl. rainbow baby - dieťatko, ktoré sa narodí po predchádzajúcej strate), že všetko bude v poriadku. Avšak nie vždy to platí a mimomaternicové tehotenstvo skončilo tiež, odstránením vajcovodu.

Niekedy v tom čase vznikla prvýkrát myšlienka na projekt Dúhová Mama - mama, ktorá čaká na svoje dúhové dieťatko.

Ďalšie 2 roky som veľa písala na blogu o potratoch a keď sa ku mne pridávali ďalšie ženy, pochopila som aké je zdieľanie liečivé. Aké potrebné je aj 600nedelie po potratoch. Koľko času trvá odsmútenie, ktorého správna a nesprávna forma neexistuje. Určite to bude aj v knihe, ktorá v roku 2020 dostala stopku, ale stále žije.

A ako som zbierala naše silné príbehy, uvedomila som si, že Dúhová Mama je oveľa viac.

Že dúhovou mamou sa nestanem v momente, keď sa pozriem na bijúce srdiečko na ultrazvuku alebo svojmu dieťatku prvýkrát do očí.

DÚHOVOU MAMOU UŽ SOM. TERAZ. A nielen ja.

Pre mňa osobne je to každá žena, ktorá čaká na svoje dieťatko a stretávajú ju rôzne búrky: neplodnosť, potrat(y), neúspešné ivf, diagnózy, či rozchody a ďalšie výzvy ...

Začala som sa na vítanie ďalšej dušičky do nášho života pozerať ako na tímovú spoluprácu (sme v tom traja) a prijala som fakt, že ak sa jedny dvere na ceste k dieťatku zatvoria, druhé sa otvoria. A možno sa otvoria aj tretie a štvrté. A pritom to vôbec nemusí znamenať, že túžime po dieťatku menej alebo že sa vzdávame. "Len" si vedome vyberáme cestu, ktorá nám dáva aktuálne zmysel a ktorá nás namiesto vyčerpania → nabíja energiou.

Nie je to jednoduché, ale dá sa to. Ako sa hovorí, kto nechce hľadá výhovorky a kto chce hľadá spôsoby. A jedným z nich je aj tento online priestor a "oáza plodnosti", ktorú pre nás tvorím.

Možno sa tu osviežite inšpiráciou na svoju vlastnú cestu v ústrety dieťatku a možno nie. Všetko je v poriadku 🙂 Tak či tak, budem sa tešiť na každý jeden príbeh "dúhovej mamy".