Cesta dúhovej mamy. S dieťaťom, aj bez neho

Odkedy som prišla o svoje dve deti spontánnym potratom, začala som sa pýtať, čo nás vlastne motivuje mať dieťa.

Pre väčšinu ľudí v mojom okolí to bola zváštna až mysteriózna otázka. Niektorí mali odpoveď hneď. Pripadala som si čudne, lebo každý mal v tom jasno, iba ja nie. Podľa môjho muža hľadám nedosiahnuteľný sofistikovaný dôvod materstva. Podľa iných sa v tom priveľmi vŕtam a premýšľam nad tým príliš racionálne.

Vnímam to však ako dôležitú križovatku v živote, keď si ma dieťatko čistí a pripravuje. Ako prípravu na materstvo. Ako fascinujúcu cestu dúhovej mamy čakajúcej na svoje bábätko, ktoré príde ako dúha po búrke (z angličtiny rainbow baby). Prinesie obrovskú radosť a svetlo, ale nikdy nevymaže ničivú silu búrky (smútok z predchádzajúcej straty).

Je naozaj dostatočné mať zabezpečené bývanie, stabilizovanú finančnú situáciu a milujúceho partnera? Je správne riadiť sa názorom spoločnosti, že po tridsiatke je najvyšší čas? Okolie nadomnou nechápavo krúti hlavou a dvíha varovný prst, že to budem neskôr ľutovať a bude už neskoro.

Ako vlastne zistím, či som (znova) pripravená byť matkou? Kedy je vlastne vhodný čas na deti?

Lenže prečo sa mám do toho nútiť, keď to tak necítim? Išla by som opäť sama proti sebe.

DÔVODY PREČO MAŤ DIEŤA

Keď sa dookola pýtam na dôvody motivácie stať sa mamou, známych aj neznámych žien, dostávam zaujímavé odpovede:

  • lebo biologické hodiny, mám ideálny vek, vek po 25, po 30 alebo už nad 35 rokov (najvyšší čas)
  • zdravotné problémy rozhodli za nás, nebolo načo čakať
  • posun vzťahu/manželstva na novú úroveň, priniesť nový stimul do vzťahu
  • stabilná práca/financie, zariadené bývanie, dieťa bol ďalší logický krok
  • rodinne založený partner, istota, že sa o nás postará
  • strach, že sa to neskôr nepodarí, načo riskovať
  • neplánovali sme to, nerozmýšľali sme nad tým
  • nenapĺňajúca práca, vyhorenie, potreba oddychu (toto boli aj moje prvoplánové dôvody na materstvo)
  • všetky známe sú už tehotné, len ja nie
  • odjakživa som chcela byť mamou
  • jednoducho láska, mať dieťa je iracionálna záležitosť
  • neviem, nezamýšľala som sa nad tým
  • je nemožné na takúto otázku odpovedať, je to akokeby si sa ma spýtala, v čom vidím veľkosť Boha

Ten pocit, že áno toto je ono, pre toto má zmysel priviesť na svet dieťa, som zatiaľ neobjavila.

Tvrdia mi, že ešte nie som pripravená na materstvo. A ja sama do istej miery súhlasím.

DIEŤA AKO DAR

Na dieťa nemáme predsa žiadne právo. Je to možnosť. Je to dar. Je to bytosť, ktorú budem sprevádzať aj tak len veľmi krátky čas. Nikdy mi nebude patriť. Po spontánnych potratoch cítim oveľa väčšiu pokoru nad celým procesom počatia. Asi som to potrebovala ako soľ 🙂

Fascinuje ma skúmať rôzne pohľady a odkrývať ďalšie roviny ohľadne príchodu novej duše na tento svet. A tak hľadám v sebe a VEDOME TVORÍM svoje nové PREČO stať sa MATKOU.

Popritom však čelím strachu, že to zistím neskoro, možno nikdy. Nie je to bezbolestné, ale aspoň v sebe trošku poupratujem a zistím o sebe nové veci. Dvaja anjeli mi dali totiž ten najkrajší dar. Dar času byť samej so sebou, uvedomiť si svoje porovnávanie s okolím a prispôsobovanie sa, veriť svojej intuícii a znovu objavovať kto skutočne som, keď si dovolím zložiť masku dobrého dievčaťa.

Jednoducho najintenzívnejší osobný rozvoj „zadarmo“ a to som absolvovala nespočetné množstvo kontroverzných seminárov 🙂

PANDORINA SKRINKA

Potraty našťastie otvorili pandorinu skrinku mojej sebeckej motivácie. Nechcela som dieťa pre dieťa samotné, ale pre svoju spásu. Chcela som ním nahradiť svoj zmysel života. Túžila som sa vymaniť z nudného zamestnania, ktoré ma nenapĺňalo.

Nevedome som chcela utiecť z nespokojného a otravného života a všetku túto zodpovednosť hodiť na dieťa = môjho záchrancu, bez uvedomenia si dôsledkov.

Aký dar by som v tomto rozpoložení mohla odovzdať svojmu dieťaťu?

Najskôr len negatívne programy, ktoré sa zapisujú do každej bunky jeho tela už aj v prenatálnom období (limbický otlačok). Nevytvorila by som len ďalšiu nešťastnú kópiu?

Nechcem mu byť takýmto príkladom. Chcem mať pre neho dostatok priestoru, tešiť sa z jeho existencie a nevnímať ho ako príťaž, či moju obetu, že som sa niečoho iného kvôli nemu vzdala.

Cítim, že si ešte stále potrebujem užiť novonadobudnutý čas egoisticky iba pre seba. Konečne vedomý čas pre seba. Rozvíjať svoju vnútornú milenku. Otvárajú sa tak ďalšie pandorine skrinky, ktoré treba vyzametať, aby bol priestor čistejší, živší a radostnejší.


A JE TO TAKTO V PORIADKU. Už si nič nevyčítam. Prijímam svoju nerozhodnosť a zvedavo načúvam, čo mi tým moja intuícia našepkáva.

Emócie sú jednoducho úžasné. Pochopila som, že aj za touto zdanlivo nevyriešiteľnou dilemou sa skrýva nádherné posolstvo, ktoré sa odhalí v pravý čas.

SKOK DO NEZNÁMA

Opatrne prešľapujem nad tou tmavou priepasťou zvanou materstvo a vyťahujem na svetlo všetky svoje tiene, ktoré mi bránia stať sa bezpodmienečne milujúcou mamou. A že ich je požehnane 🙂

Ak sa rozhodnem opäť skočiť do vedomého rizika zvané materstvo, chcem byť motivovaná láskou a nie strachom.

Strachom, že už som stará …

Strachom, že ostanem posledná netehotná …

Strachom, že budem ľutovať dlhé premýšľanie a hľadanie svojho PREČO mať dieťa …

 

S úctou k jedinečnej ceste každej z nás,

Mirka ♥

Miroslava Seňková

Som mama 2 anjelov a inšpirujem ženy ako kráčať k dúhovému dieťatku s radosťou a ľahkosťou. S vášňou neustále objavujem hĺbku alchýmie vedomého počatia a holistický prístup k plodnosti.

Som autorkou viacerých FERTILITY VIZUALIZÁCIÍ Ako sa naladiť na seba a svoje budúce dieťatko, ako aj online kurzov , kde sprevádzam ženy ako si cestu k materstvu užívať a nielen prežívať, ešte pred počatím dieťatka.

Pokiaľ vám chýba podporná skupina na ceste k materstvu, pridajte sa do uzavretej skupiny na Facebooku Alchýmia počatia nového života , kde nájdete ďalšie plodné inšpirácie.

Viac o mojej ceste si prečítate tu.

Komentáre