[Môj príbeh] Dvojnásobnou stratou k sebe samej

Rozhodnutie pokúšať sa o bábätko sme dlho odkladali, lebo …

Menštruácia bola pravidelná a tak nebol problém odsledovať si plodné dni podľa hustoty hlienu. Do troch mesiacov som otehotnela. Moja radosť však netrvala dlho a o bábätko som prišla na prelome 5. a 6. týždňa.

Na pohotovosti mi potvrdili, že som pravdepodobne potratila, pretože plod ani gestačný vak nebolo vidieť. Odmerali mi HCG, aby vylúčili mimomaternicové tehotenstvo a poslali ma domov. Mala som „šťastie v nešťastí“ a vyhla sa tak narkóze a kyretáži.

Môj príbeh

Moje prvé tehotenstvo som stihla oznámiť rodine. Chcela som sa o svoju radosť podeliť. Po potrate ma podporovali najlepšie ako vedeli. Ja som však potrebovala, čo najskôr zabudnúť a rátala som dni a týždne, aby sme sa mohli pokúšať znova.

Sebecká motivácia

Tlačila som sa do materstva za každú cenu. Chcela som čo najrýchlejšie otehotnieť, aby som konečne vypadla z práce, ktorá ma nenapĺňala a mohla si tak na materskej premyslieť, čo chcem vlastne v živote robiť. Utekala som sama pred sebou. Moja motivácia do materstva bola absolútne sebecká.

A nehanbím sa to priznať.

Do troch mesiacov som otehotnela znova. Moja radosť trvala o dva týždne dlhšie, až kým mi lekárka neoznámila, že sa jedná o mimomaternicové tehotenstvo. Teraz som sa už narkóze nevyhla. Všetko sa zomlelo tak rýchlo, že v jeden okamih som na pohotovostnom príjme a v druhý už ležím na sále s ortieľom straty nielen tehotenstva, ale aj vajcovodu.

Pred operáciou som vypla svoje emócie a cítila len strach. Z toho, že už nikdy neotehotniem alebo, že sa to zopakuje znova. Tentokrát som o svojom tehotenstve nepovedala nikomu. Samozrejme okrem svojho muža, ktorý sa cítil úplne bezradne a nevedel ako mi má pomôcť.

Ležím na posteli, preberám sa z narkózy, čumím do stropu a začínajú mi chodiť vinšovacie smsky k mojím meninám. Je totiž 5.4. a ja by som mala oslavovať. Niekomu slušne poďakujem a zopár ľudom sa zdôverím, čo sa stalo. Nepamätám si slová ich podpory, ale v tej chvíli mi pomohlo sa s tým niekomu zdôveriť. Zatiaľ stále ani slza. Išla som na autopilota. Po rannej vizite som si vypočula, že plod bol poslaný na histológiu a o pár dní ma pustia domov.

Vedela som, že v práci sa tak skoro neukážem. Potrebovala som zostať doma. Sama. Vždy, keď ma niečo trápilo siahla som po pere a papieri, aby všetko zo mňa vyšlo von.

Terapia písaním

Vedela som, že si potrebujem spraviť rituál rozlúčky a tak som si zavolala na pomoc sprievodkyňu. Jej slová (aj keď poslané len emailom) mi znejú v ušiach dodnes a boli pohladením pre moju zranenú dušu:

Niekedy si nás takto dušička čistí a pripravuje. Dajte si teraz pár dní naozaj oddych, ak sa to len dá a buďte na seba nežná a milá. Precíťte si, kde by ste obrad chceli. Je dôležité, aby ste sa cítili dobre a tak sme mohli vytvoriť priestor pre vyčistenie starých bolestí a odprevadenie dušičky. Som tu pre vás …

Facka

Druhým potratom som neprišla len o svoje dieťa, ale stratila som aj samú seba. Dostala som obrovskú lekciu pokory a začala pochybovať o svojom presvedčení stať sa matkou. Na necelé dva roky som odložila myšlienku pokúšať sa znova.
Venovala som sa len sebe a hľadala svoje prečo.

Paradoxne po potratoch som si začala uvedomovať, že môj život nedostane zmysel, až keď počnem alebo porodím dieťa. Môj život má zmysel aj bez neho. Tentokrát som už potrebovala o svojej skúsenosti hovoriť nahlas, aby som si neniesla do ďalšieho prípadného tehotenstva energetickú záťaž nespracovaných emócií.

Samota

Ocitla som sa však v nedobrovoľnej izolácii, keď sa nikto so mnou o mojej skúsenosti nevedel rozprávať bez toho, aby sa mi nesnažil radiť a nezľahčoval moju stratu. Ako asi väčšina žien, som si vypočula slová, ktoré ma namiesto podpory zranili. Na nejakú chvíľu som aj uverila, že som divná. Ale niečo vo mne mi stále našepkávalo, že keď nájdem spôsob ako integrovať stratu do každodenného života a žiť ju ako príbeh lásky, nájdem odpovede na všetky svoje otázky.

Akoby ma moji dvaja anjeli vyzbrojili obrovskou odvahou zdieľať svoj príbeh a v zraniteľnosti objaviť svoju silu.

Rozhodla som sa, že sa do tej rieky žiaľu a neistoty z výsledku ponorím celá a prežijem si smútok do tej najväčšej hĺbky, akej som bola schopná. Bez ohľadu na okolie. Neodmietala som svoju bolesť a verila som, že keď ju prijmem ako svoju súčasť, ukáže mi ďalšiu cestu.

Dovolila som si venovať toľko času na liečenie svojho tela, koľko som sama považovala za potrebné.

Vzťahy

Nemenili sa len moje vzťahy s okolím, pretože som na nich bola „príliš otvorená“, ale najmä vzťah k sebe samej a k svojmu dúhovému bábätku (z angl. rainbow baby – dieťatko, ktoré sa narodí po predchádzajúcej strate). Začala som ho do života s pokorou pozývať a prestať požadovať, že musí prísť vtedy a vtedy.

Postoj chcem mať dieťa sa postupne menil na chcem darovať život.

Učím sa užívať si život aj s prázdnou náručou najmä kvôli sľubu, ktorý som dala svojím dvom anjelom. Sľub, že už nebudem prežívať, ale naozaj žiť. Nečakať, že ma šťastnou spraví až ďalšie tehotenstvo, ale tešiť sa z toho, čo mám teraz.

Nové začiatky

A kým som k tomu dospela, siahla som na svoje dno a vypustila nejedno obmedzujúce presvedčenie, ktoré mi bránilo začať sa znova radovať zo života.

K tomu mi veľmi pomohlo pýtať sa nasledujúce otázky:

Kým vlastne bez dieťaťa som?

Kým chcem (aj pre svoje budúce dieťa) byť?

 

S úctou k jedinečnej ceste každej z nás

Mirka Seňková

(Autorka projektu Dúhova Mama)


Verím tomu, že zdieľaním našich autentických príbehov sa liečime nielen my, ale aj naše okolie. Dotkneme sa svojej duše, ale rovnako aj duše niekoho iného, kto sa cíti teraz osamelo, pretože len málokto rozumie jeho žiaľu. Možno o sebe pochybuje, či to celé ustojí a začína sa porovnávať.

Z pocitu osamelosti a nepochopenia prechádza do pocitu beznádeje a hanby, že nie je „v poriadku“.

A pritom je úplne normálne zažívať ten chaos emócií a cítiť sa stratene v situácii, na ktorú neexistuje univerzálne riešenie.

Avšak príbehy, ktoré sa svojou otvorenosťou a zraniteľnosťou dotknú našej boľavej duše, v nás zanechajú stopu. Pre niekoho budú inšpiráciou, pre iného nádejou alebo potvrdením, že to, čo cíti, je absolútne v poriadku a nie je v tom sám.


Miroslava Seňková
Som mama 2 anjelov a inšpirujem ženy ako kráčať k dúhovému dieťatku s radosťou a ľahkosťou. S vášňou pre objavovanie sa venujem téme VEDOMÉHO POČATIA z holistického pohľadu, ako aj vedomej PLODNOSTI po potratoch. Som autorkou eBooku Na vlne plodnosti (9 hravých tipov ako zostať v naladení na svoje budúce dieťatko, ešte pred jeho počatím) ako aj eBooku Magické slová podpory po potratoch. Pokiaľ vám chýba energia na vašej ceste k materstvu, naskočte teraz do výživného 7 dňového (online) FERTILITY RETREATU: LONO plné ŽIVOTA. Viac o mojej ceste si prečítate tu.
Komentáre