[Príbeh] Stratiť teba a nájsť seba

Keď sa spýtam samej seba kde začať? Príde odpoveď: v detstve. Moje detstvo?

Na jednej strane plné lásky a na tej druhej plné hnijúcich spomienok plných sexuálneho zneužívania. Myslím, že trojročné dievčatko niektoré veci vedieť nepotrebuje…
Príbeh pokračuje ako inak pubertou, v ktorej som trpela anorexiu a následne bulimiou. Veď tú nenávisť som musela proti niekomu obrátiť a proti komu inému, ak nie proti sebe?

Žila som v sebadeštrukčnom programe, kde som sa každý deň trestala. Snažila sa prehlušiť bolesť duše tou fyzickou. Prosila som denne Boha o smrť a tá neprichádzala. A tak som sa snažila výhladovať telo na smrť.

Ale prišla mi do života láska a s ňou túžba po bábätku. Vlastne mala som ju už ako malé dievčatko. Narodila som sa s túžbou byť mamou. Rástla som s túžbou prežiť detstvo, také to čisté, bez penisu uja v ústach (pardon za krutú pravdu, nerada hrám skrývačku 🙂).

Láska priniesla ovocie vo forme malého dievčatka, ale čo ešte priniesla, bola aj popôrodná depresia. Ako sa hovorí: „Pomôž si sám, aj Boh ti pomôže“.

A keďže môj sebapoškodzujúci mód stále pokračoval, tak znova tlačím na Boha s prosbou mať pre zmenu syna. Po pol roku snaženia sa a ocikávania testov ho čakám. Tentoraz prichádza ruka v ruke s depresiou aj panická porucha. Nasleduje dvojročná „liečba“ vo forme jedenia AD. Popri nej pracujem na sebe a postupne vysádzam lieky. Ego mi rastie a s ním aj pocit, že som ok.

Znova túžim byť tehotná. Držať ten malý uzlík lásky a šťastia v náručí. Idealizujem si to. A po roku snaženia, revu, márnosti a posadnutosti som konečne tehotná. Lenže čo sa stalo? Vrátila sa mi moja kamoška a učiteľka PANIKA v plnej paráde a v takej sile, že sa plazím po zemi.

V jedno „krásne“ ráno, keď začínam znova s liekmi mi príde taká stav, že sa mám chuť škrabať po stene a vytrhnúť si všetky nervy z tela.

Prosím to vymodlené babo (bábo, ktoré som rok lákala do života), aby odišlo, lebo ho začínam nenávidieť a to ma zabíja. Posielam ho preč a dva dni potom doktor zisťuje, že mu prestalo biť srdiečko. Ono ma poslúchlo. Ja som si svojou slabosťou zabila dieťa. U doktora prichádza chvíľkova úľava a po nej pol roka depresií, plaču a tvrdej drine na sebe cez EMDR(eye movement desenzitization and reprocessing) terapiu.

Učím sa nanovo žiť, vyhadzujem zo seba smeti nazbierané od detstva. Učím sa prijatiu a pokore.

Znova túžim po dieťatku, už pol roka na ňom pracujeme. Už znova nemám lieky a viem, že dnes som už iná. Nemám už ružové okuliare (a áno mam strach), ale stojím tu a prosím Boha, aby mi zoslal moje dúhové bábätko a ja viem, že to dám, pretože to, o ktoré som prišla, mi dodalo najväčšiu silu ♥️

N.

 

Kresba a báseň od autorky tohto príbehu (N.)

 

STRATA

Stratiť Teba a nájsť seba

V noci zdá sa počujem Tvoj plač

No viem, že sa mi len snívaš

Pýtam sa v agónii, kde Ťa hodili, keď mi Tvojím odstránením srdce zlomili

Maternica krváca, srdce tiež, nikdy nezabudnem, snáď to vieš

Milujem Ťa, kričím Ti do neba

Životom sa potácam bez Teba

Prázdnu náruč aj srdce mám

Oddelili nás a každý zostal sám

Miroslava Seňková
Som mama 2 anjelov a inšpirujem ženy ako kráčať k dúhovému dieťatku s radosťou a ľahkosťou. S vášňou pre objavovanie sa venujem téme VEDOMÉHO POČATIA z holistického pohľadu, ako aj vedomej PLODNOSTI po potratoch. Som autorkou eBooku ako zostať na vlne plodnosti ako aj eBooku Magické slová podpory po potratoch. Pokiaľ vám chýba energia na vašej ceste k materstvu, naskočte do 14 dňovej výzvy LONO plné ŽIVOTA. Viac o mojej ceste si prečítate tu.
Komentáre