Veronika Rosputinská, zakladateľla úspešného cestovateľského blogu She Makes Me Travel , ktorá si sama prešla opakovanými potratmi ma pozvala na rozhovor, ktorý verím, že prispieva k tomu, aby sme odtabuizovali stratu dieťatka a neplodnosti.

Čo sa v rozhovore dozviete?

Napríklad aj o tom, čo predstavuje projekt Dúhová Mama a aké je jeho poslanie:

Tento projekt som založila na podporu žien, ktoré si prechádzajú či prešli stratou dieťatka, alebo sa im dlho nedarí otehotnieť. Mojou víziou je nielen hovoriť nahlas o potratoch, ale vytvárať aj bezpečné prostredie na zdieľanie našich skúseností bez posudzovania a porovnávania sa. Určite termín dúhové dieťatko poznáš (z anglického rainbow baby). Nazýva sa tak dieťatko, ktoré k nám príde po “búrke” a jeho mama, dúhová mama. Pre mňa však projekt Dúhová Mama predstavuje každú mamu, ktorej cesta k materstvu trvá oveľa dlhšie ako by si priala a stretnúť ju môžu rôzne búrky. Potraty, neplodnosť, umelé oplodnenie…

Prečo sa fixujeme na „projekt dieťa“ a ako v tom nájsť rovnováhu:

Ja osobne to vnímam tak, že je dôležité zodpovedať si primárnu otázku: Prečo chcem dieťa? Lebo až dieťatko spraví môj život zmysluplným a bez neho nemá môj život význam? Lebo chcem utiecť od práce, ktorá ma ubíja? Lebo mi niečo v našom partnerskom vzťahu nevyhovuje a dieťatkom to možno zachránime? Lebo všetky moje kamarátky už majú deti a ja cítim tlak okolia? Ako by vyzeral môj život bez dieťatka? Viem si to vôbec predstaviť? Alebo chcem naozaj bezpodmienečne darovať život a verím, že robím najlepšie, čo aktuálne viem a že to úplne stačí, pretože si dieťatko nemusím zaslúžiť tvrdou prácou. Ak nemáme jasno v tom, prečo sa chceme stať mamou, možno pomôže baby detox. Dať si od snaženia pauzu a objavovať, sama aj spolu s partnerom, čo ďalšie nám v živote prináša radosť. Pretože keď sa držíme ako kliešť iba jednej predstavy, ako by náš život mal vyzerať, nemôžeme si cestu za dieťatkom užívať, ale naopak, len ju prežívame z mesiaca na mesiac.

To však zďaleka nie je všetko.

Ďalšie zaujímavé otázky a odpovede na ne, si môžete prečítať na blogu shemakesmetravel od Veroniky Rosputinskej:

• Spontánnymi potratmi si si prešla v roku 2016. Čo z toho, čo vieš dnes, by ti pomohlo vedieť už vtedy?
• Podľa najnovších výskumov sa počet párov, ktoré prekonajú spontánny potrat v prvom trimestri, blíži až k 50 percentám. Aj napriek tomu sa o tejto téme takmer nehovorí. Prečo je to podľa teba tak?
• Mnohé ženy sa mi zdôverili, že o svojej skúsenosti s potratom mlčia, pretože sa za ňu hanbia a považujú ju za svoju vlastnú chybu, zlyhanie. V čom podľa teba pramenia tieto pocity?
• Psychika ženy po prekonanom potrate môže byť veľmi krehká. Na koho sa má obrátiť, keď má pocit, že sa s tým nezvláda vyrovnať sama?
• A čo v prípade, keď vo svojom okolí podporu nenájde? Je to smutné, ale tieto situácie sa stále zvyknú zľahčovať, dokonca niekedy aj vlastnými partnermi.

Foto: Daniela Petrovská

• Môže podľa teba podlomená psychika, prípadne až upadnutie do depresie, ovplyvniť ďalšiu schopnosť otehotnieť?
• Máš pre ženy aj nejaké konkrétne tipy, ako sa vyrovnať so stratou, nabrať „odvahu“ na ďalšie tehotenstvo a prekonať strach z možného opätovného potratu?
• Jedna vec je vyrovnať sa so stratou a druhá nájsť akúsi cestu späť k sebe. Po prekonanom potrate často prichádza v prvej fáze hnev a pocit krivdy, no čoskoro sa premenia na akúsi nedôveru vo vlastné telo. Ako sa zbaviť pochybností o schopnostiach svojho tela, ako si začať opäť dôverovať a mať sa rada?
• Na svojom blogu si otvorila aj tému šestonedelia po potratoch. Čo to vlastne je?
• Ako reagovať, keď nám niekto z okolia povie, že prišiel o dieťa alebo že sa mu v snahe počať nedarí?
• Ktoré sú tie najhoršie či najviac zraňujúce frázy, ktorým by sme sa v snahe pomôcť mali radšej vyhnúť?

Odkaz na celý článok:

Otvorene o (ne)plodnosti s Mirkou z blogu Dúhová Mama