Akým spôsobom zmenili potraty váš pohľad na materstvo? Aj túto otázku som dostala nedávno v rozhovore pre inšpiratívnu platformu Heroes. A som veľmi vďačná, že tento rozhovor vyšiel práve v mesiaci OKTÓBRI, ktorý je aj celosvetovo venovaný osvete a búraniu TABU okolo straty dieťatka.
Čo je Heroes?
Priestor, kde sa stretávajú úspešní a inšpiratívni ľudia z biznisu, kultúry, umenia a technológií.
Pavla Pisárová, redaktorka v Heroes, mi položila skvelé otázky, ktoré odkrývajú, že čakanie na dieťatko nie je vždy prechádzka ružovou záhradou.
Verím, že v rozhovore nájdete inšpiráciu alebo odpoveď na otázky, ktoré si možno práve teraz kladiete ak ste o dieťatko prišli alebo máte vo svojom okolí niekoho, kto si tým prechádza a neviete ako zareagovať, či ako vyjadriť podporu žene po strate dieťatka.
Heroes: Mnohé ženy môžu potrat vnímať ako zlyhanie či hanbu. Ako pracovať s týmito pocitmi?
Pocit zlyhania je v takejto situácii, bohužiaľ, normálny. Hľadáme odpovede, prečo sa to stalo práve nám a prehrávame si spätne udalosti, či sme niekde nepochybili….
Heroes: Ako ale reagovať práve na tie situácie, keď nám do nášho smútku, našich pocitov hovoria ľudia v našom okolí?
Ak nás niekto presviedča o tom, že to, čo cítime, nie je normálne, že by to malo byť tak či onak, nemôžeme sa posunúť vpred. A teda ani spracovať naše emócie. Strata dieťatka nás môže rozbiť na tisíc kúskov a iba my sa môžeme poskladať odznova…
Heroes: Vo svojom príbehu ste spomenuli, že po potrate sa vám ľudia snažili radiť, zľahčovali vašu situáciu a namiesto podpory vás ich slová zranili. Ako teda podporiť ženu po prekonanom potrate?
Povedať jej “Je mi to ľúto. Som tu pre teba, keď budeš pripravená”. Nedávať nevyžiadané rady. Zdržať sa komentárov, aj keď dobre mienených, či motivácie, aby žena myslela pozitívne, pozerala sa dopredu či zabudla. Čo naozaj pomáha, je “len” počúvať. Prekonať to trápne ticho a dopriať žene čas, dni, týždne, mesiace, aby vyšlo na povrch všetko, čo potrebuje byť vypovedané.
Už len takéto rešpektujúce zaobchádzanie stačí na to, aby sa žena cítila prijatá vo svojom príbehu. Nepotrebuje ľútosť ani súcit, potrebuje bezpečné prostredie, kde môže byť sama sebou bez posudzovania a porovnávania…
Miroslava Seňková: Prišla som o idealizovanú predstavu, že cestu k materstvu môžem mať pod kontrolou
S úctou k jedinečnému príbehu každej z nás,
Mirka.